Niektorí ľudia sa o financiách bavia radi, iní nie. Či už je nám to milé alebo nie, deťom budeme musieť vysvetliť, na čo peniaze slúžia, kde sa berú a ako s nimi nakladať. Aby rodičia mohli dieťa správne poučiť, je samozrejme dôležité, že oni sami majú prehľad a vedia s peniazmi rozumne nakladať. Ak sami nie ste schopní vyjsť s výplatou, hoci by to možné bolo, ťažko sa vám podarí dieťaťu vštepiť, že nemá utrácať za hlúposti. Základom úspešného nakladania s peniazmi je práve schopnosť rozlíšiť medzi tým, čo naozaj potrebujeme mať, a tým, čo by sme síce mali radi, ale celkom pohodlne budeme žiť aj bez toho.
Peniaze a vek dieťaťa
Predškoláci vedia, že nejaké peniaze existujú, páčia sa im, ako vyzerajú, ale nerozumejú tomu, ako v skutočnosti fungujú. Približne do piatich rokov si myslia, že peniaze sú nevyčerpateľné, že nemôže dôjsť k situácii, že by ich rodičia nemali ako získať. Platenie tiež často berú ako niečo, čo je síce súčasťou nakupovania, ale nevedia, že nejde iba o hru, ale o nutnosť a netušia, prečo je potrebné dať za určitý tovar určitú simu peňazí. To začnú chápať až okolo šiesteho alebo siedmeho roku, kedy tiež začínajú rozlišovať jednotlivé bankovky a mince. Keďže už poznajú základné počty, dokážu peniaze pri nákupoch používať. Vo väčšine prípadov tiež už chápu, že dospelí musia chodiť do práce, aby si peniaze zarobili. Niektoré deti si však stále myslia, že peniaze sa dajú získať napríklad z bankomatu bez toho, aby človek musel vynaložiť zvláštnu námahu.
Deti vnímajú rozdiely
Peniaze sú pre každého človeka dôležité rôznou mierou. Každý má inú predstavu o tom, ako by chcel bývať, žiť. Niekomu stačí málo, iný chce mať len to najlepšie av čo najväčšom množstve. Sme bombardovaní reklamami, ktoré sa nás snažia presvedčiť, že bez niektorých vecí jednoducho nemôžeme žiť. Deti sú voči týmto vonkajším okolnostiam bezbrannejšie ako dospelí. Nemajú osobnú skúsenosť so zarábaním peňazí, neuvedomujú si, že značkové oblečenie sa nijako nelíši od „obyčajného“.
Už v škôlke sa deti spravidla snažia úspešne začleniť do kolektívu a nechcú vybočovať len preto, že všetci majú tú úžasnú hračku z reklamy a ono nie. V niektorých kolektívoch panuje väčšie porovnávanie, než by si kedy dospelí pomysleli. Deti hodnotia, ako je kto oblečený, čím jazdí do školy. A máloktoré dieťa v takej atmosfére znáša, že na tom nie je tak dobre ako jeho spolužiaci. Dieťa sa teda snaží mať rovnaké veci ako rovesníci, a na rodičov preto často vyvíja nemalý nátlak. Napriek tomu, že to nie je ľahké, aj tak môžu rodičia svojho potomka doviesť k tomu, že určité veci v živote naozaj nepotrebuje. Niektorí rodičia boli v detstve sami vystavení posmechu rovesníka napríklad za horšie oblečenie, a tak budú chcieť urobiť všetko preto, aby ich dieťa bolo podobné skúsenosti ušetrené. Tým mu však potvrdí to, že pokiaľ nebude ako ostatní a nebude vlastniť to, čo oni, tak nezapadne a nebudú ho mať radi.
Deťom v prvých rokoch života je však ťažké vysvetliť, prečo niečo nemôžu mať. Keď si niečo zaujmú, dokážu sa o to v tej chvíli usilovať veľmi intenzívne a užívať rôzne „stratégie“. Niekedy je to lichotenie, inokedy citový nátlak, vydieranie. Odolať detským prianiam je ťažké už kvôli vlastným emóciám. Situácia sa pre rodičov stáva ešte komplikovanejšou, ak má pocit, že dieťaťu z nejakého dôvodu niečo dlhuje a hračka by predstavovala možnosť, ako mu to aspoň trochu vynahradiť. Tento dojem môže vzniknúť napríklad vtedy, keď rodičia netrávia s dieťaťom toľko času, koľko by chceli, alebo ak sa rozvádzajú.
Rozhodne nie je dobré dieťaťu ustúpiť napríklad pri hysterickom záchvate v obchode. Naučilo by sa tak, že scénami sa dá hocičo dosiahnuť, av budúcnosti by ste mohli očakávať rovnakú reakciu. Je to určite veľmi ťažké, ale zachovajte pokoj a záležitosť s ním preberte. Neukazujte mu, že vás jeho prejavy vyviedli z miery. Uvedomte si však, že malé deti mávajú so svojimi emóciami poriadny problém, ťažko ich ovládajú a ešte nejaký čas sa budú učiť, ako sa s nimi správne vyrovnávať.
Vreckové deťom áno alebo nie?
Pokiaľ dieťa dostáva vreckové, ktoré nie je nejako podmienené, nie je to zlé. Aj keď sa niekedy dieťa zachová zle, nie je vhodné trestať ho tým, že mu ho odoberiete. S vreckovým je dobré začať v čase, keď už dieťa vie počítať. Malo by byť vyplácané pravidelne – u malých detí častejšie po malých čiastkach, starším raz až dvakrát do mesiaca. U detí je normálne, že peniaze chcú skôr minúť ako ušetriť.
